V tomto článku sa chcem pozrieť na význam poisťovní neoficiálne, z takého jednoduchého ľudského hľadiska obyčajného človeka.

Poisťovne musia takisto existovať z určitých príjmov. Nestrážia naše peniaze len tak zdarma, z dobrej vôle. Je to druh podnikania a spôsob, ako sa dostať k pekným peniazom.

•        Dáva to logiku, nie? Odkiaľ teda potom berú príjmy na svoje fungovanie a platenie svojich zástupcov?

Z môjho pohľadu k peniazom dochádzajú spôsobom, kedy na nás, potencionálnych klientov, idú zo začiatku sladkými rečami. Následne uzavrieme poistku, no ako náhle chceme naše peniaze vybrať, nie je to také jednoduché. Jednoduché by to i bolo, no následne sme donútení nechať poisťovni značnú sumu našej čiastky. Teda príde mi to z ich strany dosť drzé. Následne sa sladké reči skončia a jednáme o tom, koľko našich peňazí im musíme nechať.

•        Dopustili sme sa totiž hrozného zločinu, chceme späť naše peniaze. Odkiaľ berú tú drzosť napomínať nás a deliť sa s našou sumou?!

Ja ten systém poisťovní proste nechápem.  Dať v podstate cudzím ľuďom svoje zaslúžené peniaze a ak ich chcem naspäť, tak sa mám dojednávať o tom, že im polovicu nechám a ešte budem napomínaný?! Najskôr vás nahovoria na čo najdlhšiu poistku, vraj vo vašom záujme. No ak by sa vám tie peniaze už zišli, realita bude taká, že porušujete dohodu a podstatnú sumu vašich peňazí si nechajú už navždy. Tak prepáčte, že chceme svoje peniaze!

•        Práve na takýchto veciach poisťovne bohatnú a je to ich zdroj obživy.

Ak sa k vašim peniazom dostanú, už ich nebudú chcieť len tak pustiť. Potrebujú ich predsa aj oni. Ak sa na to pozriem z obyčajného, logického hľadiska, najradšej by som si peniaze odkladal ja sám a sám za ne budem i zodpovedný. Sám so sebou sa deliť nemusím a ani sa sám seba nemusím doprosovať. Koľko peňazí chcem, toľko si aj zoberiem a koľko si odložím, toľko budem mať odložených. Je to predsa také jednoduché. Len nesmieme podľahnúť tlakom a sladkým rečiam.